PR články pre vás

Imunita nesúvisí so spánkom, deti by sa mali pohybovať v sterilnom prostredí a znížená imunita spôsobuje choroby a alergie. O imunite a všeobecne prechladnutí sa vedú najrôznejšie mýty a polopravdy. Zavádzajúce informácie môžu zviesť chorého z úspešnej a rýchlej liečby, čim si predĺži pobyt na lôžku. Vybrali sme preto časté omyly, ktoré uvedieme na pravú mieru.

Mýtus č. 1: Zdravé telo sa s chorobou vysporiada samo

Ľudský organizmus sa skutočne dokáže samostatne vyrovnať s väčšinou vírusov a baktérií, pretože sme s nimi v styku každý deň. Ale ani ten najlepšie funkčný imunitný systém nedokáže ustáť nátlak veľkého množstva pôvodcov chorôb a s niektorými chorobami si sám neporadí. Ak je ľudské telo vystavené rôznorodým mikrobakteriálnym infekciám, imunitný systém si s nimi nedokáže poradiť. Tieto ochorenia, akými sú žalúdočné vredy, infekcie slinivky či iné choroby tráviaceho traktu, sa tak môžu ľahko transformovať do chronickej podoby, preto vždy vyžadujú lekársku starostlivosť.

Mýtus č. 2: Znížená imunita je príčinou všetkých chorôb a alergií

Každá choroba sa dotýka mnohých orgánov a systémov, pretože všetko v ľudskom tele spolu súvisí. To isté platí v prípade alergií. Ani ich príčinou nie je samotná znížená obranyschopnosť tela. Alergia sa definuje ako nadmerná, neprirodzená reakcia imunitného systému na látky prichádzajúce z vonkajšieho okolia, ktoré vstúpia do tela. „Imunitný systém pri tomto kontakte začne produkovať veľké množstvo nevyhnutných protilátok, ktoré by normálne vznikali až pri styku s agresívnymi podnetmi. Telo nedokáže rozpoznať, či je daná látka bezpečná alebo nie, preto reaguje radšej búrlivejšie, a to aj v prípade, že je imunita úplne v poriadku,“ objasňuje lekár Tomáš Kampe zo spoločnosti LR Health & Beauty.

Mýtus č. 3: Kolostrum ako doplnok stravy nie je kvalitný a vhodný pre deti

Ani jedno tvrdenie nie je pravdivé. Mľazivo alebo kolostrum je dokonca základom imunitného štítu dieťaťa, ktoré ho prijíma z mliečnych žliaz matky. Kolostrum obsahuje imunoglobíny, aminokyseliny a rastové faktory, vďaka ktorým sa dieťa aj jeho obranyschopnosť proti vírusom, baktériam a plesniam zdravo vyvíja. Štúdie preukázali, že mľazivo má rovnaké priaznivé účinky aj na dospelý organizmus. Imunitný systém je totiž potrebné posilňovať a držať v rovnováhe, pretože je denno denne vystavený mnohým nepriaznivým faktorom a riziku civilizačných chorôb. Dospelí jedinci môžu kolostrum užívať v podobe doplnkov stravy, nie každé mľazivo v nich obsiahnuté ale garantuje rovnakú kvalitu. „Najlepším variantom kolostra pre organizmus je kravské mľazivo, pretože je z 99 % totožné s ľudským. Kolostrum najvyššej kvality sa získava 12 hodín po pôrode, pretože jedine v tejto fáze obsahuje najvyšší podiel imunoglobínov,“ radí Kampe.

Mýtus č. 4: Pre deti je ideálne sterilné prostredie

Práve naopak. Dieťa, ktoré vyrastá v sterilnom prostredí, si nevytvorí dostatočnú imunitu a je, naopak, omnoho náchylnejšie na rôzne choroby. Už od útleho detstva by sme preto mali svojich potomkov vystavovať prirodzenému prostrediu, ktoré obsahuje rôzne mikroorganizmy. Imunitný systém detí si na tieto baktérie a vírusy zvykne, vytvorí protilátky a v budúcnosti sa už s nimi bude vedieť vysporiadať. Ani samotné ľudské telo nie je dokonale sterilné. Časti pokožky, ktoré sú v kontakte s externým prostredím, sú bežne pokryté baktériami, ktoré žijú v symbióze s organizmom a sú, paradoxne, základom našej obranyschopnosti. Pozor ale na zámenu sterilného a hygienického prostredia. Je na mieste dodržiavať základné hygienické návyky, ako napríklad umývanie si rúk po každej návšteve toalety. Nie je už ale nyvyhnutné umývať sa niekoľkokrát denne antibakteriálnymi prípravkami.

Mýtus č. 5: Spánok nemá vplyv na obranyschopnosť

Pravdou je, že medzi spánkom a imunitným systémom existuje silné puto. Kľúčový je kvalitný spánok, ktorý regeneruje telo a dodáva mu energiu na boj s psychickou a fyzickou záťažou. Táto miera je vždy individuálna a závisí na potrebách daného človeka. Všeobecne sa ale uvádza, že dospelí jedinci by mali venovať spánku 7 až 8 hodín denne, mladiství 9 až 10 hodín denne, pre školákov je optimálna doba spánku aspoň 10 hodín, pre predškolákov 11 až 12 hodín a novorodenci by mali ideálne spať 16 až 18 hodín za deň. Štúdia britskej University of Surrey totiž odhalila, že spánkový deficit mení aktivitu génov a buniek, ktorých vplyvom sa znižuje imunita. Ľudský organizmus následkom toho nedokáže odolať negatívnym vonkajším faktorom, čo môže poškodiť zdravie. Spánok, naopak, tieto bunky obnovuje, posilňuje obranyschopnopsť a vplyvom toho pomáha telu bojovať s baktériami či stresom.