PR články pre vás

Takmer tretina populácie prekrastinuje, vyplýva z posledných zistení vedcov z Univerzity v Calgary. Študenti sa podľa výskumu stretávajú s prekrastináciou dokonca až v 95 % prípadoch. Trend prekrastinácie dokonca podľa dlhodobých údajov rastie. Kým pred 40 rokmi sa s chorobným odkladaním vecí stretávalo necelých 5 % ľudí, dnes sa s prekrastináciou stretáva takmer 30 % populácie. Prekrastinácia pritom môže mať podľa odborníkov vážne následky, viesť môže až k depresii. Pomoc tak ľudia stále častejšie hľadajú u psychológov a osobných koučov, ktorí v oblasti osobného rozvoja pomáhajú.

Najohrozenejšou skupinou, ktorá sa s prekrastináciou stretáva, sú podľa prieskumu vysokoškolskí študenti. Americký psychológ Piers Steel zistil, že s istou formou prekrastinácie má skúsenosť až 95 % z nich. Najčastejšie odkladajú písanie záverečných prác. „Študenti majú úlohy a povinnosti často spojené s negatívnymi emóciami a nevedia, ako si veci zorganizovať. Svoju rolu ale môže hrať aj strach zo zlyhania a nedostatok sebadôvery,“ vysvetlil osobný kouč Aleš Kalina, ktorý sa témam osobného rozvoja venuje. Odkladanie sa však podľa odborníkov netýka len nepríjemných a nudných úloh a činností. „Výskum jasne poukazuje na fakt, že ľudia viac odkladajú tie činnosti, ktoré nemajú radi. Mnoho ľudí sa ale chorobne vyhýba aj činnostiam, ktoré ich bavia. Typickým príkladom sú práve študenti, ktorí sa nemôžu prinútiť napísať prácu aj napriek tomu, že téma aj celé štúdium ich mimoriadne zaujíma,“ uviedla Tatiana Malatincová, autorka projektu Niesme leniví, ktorý sa skúmaním prekrastinácie študentov zaoberá.

Zásadným dôvodom, prečo prekrastinácia postihuje najmä veľmi inteligentných a kreatívnych ľudí, je podľa odborníkov nejasne definovaná pracovná doba a sloboda, ktorú študenti aj niektorí pracujúci pri organizácii svojho pracovného času majú. Rozmach prekrastinácie vedci pripisujú tiež odlišnej štrukturácii času a väčším možnostiam v oblasti voľnočasových aktivít. Najväčším problémom je podľa nich rozvoj internetu a sociálnych sietí, ktoré sú dnes bežne dostupné všetkým generáciam.

Medzinárodná klasifikácia chorôb prekrastináciu ako chorobu ani oficálnu diagnózu neuznáva. Odborníci však poukazujú na to, že aj napriek tomu môže chorobné odkladanie činností spôsobiť vážne psychické problémy. „Prekrastinácia môže vyústiť do stresu, pocitu viny, psychickej krízy a straty produktivity. V krajnom prípade môže dôjsť aj k depresii, kedy jedinec prestane svoje povinnosti plniť úplne,“ vysvetlil Kalina a dodal, že prekrastinácia môže byť aj príznakom pracovného vyhorenia. Špecialisti preto apelujú na dostatok odpočinku, ktorý by mal byť do plánovanoa aktivít zahrnutý. „Odpútanie pozornosti od povinností pôsobí na náš organizmus tiež veľmi pozitívme. Pri plánovaní činností je preto nutné myslieť na pravidelné prestávky,“ dodal psychológ Tomáš Repka.

Zásadnú podmienku pre úspešný boj s prekrastináciou vidia psychológovia predovšetkým v prevzatí zodpovednosti za svoje správanie. Problém chorobného odkladania totiž podľa nich tkvie hlavne v nesprávnych návykoch a nevhodnom nastavení myslenia. Na prekonanie prekrastinácie odborníci odporúčajú detailné plánovanie a stanovenia záväzných termínov s dostatočnou rezervou. Dôležité je aj rozloženie úloh na menšie jendotky a najmä stanovenie dosiahnuteľných cieľov. Riziko prekrastinácie tak podľa osobného kouča nie je tak veľké, ak sa človek venuje činnosti, na ktorú má talent a ktorá ho napĺňa.