PR články pre vás

Biopalivá – novinka, ktorá by podľa odborníkov mala v budúcnosti nahradiť časť palív používaných dnes. Majú ale biopalivá skutočne lepší dopad na našu planétu? Pred takmer dvomi rokmi Európska únia schválila predbežný plán postupného znižovania skleníkových plynov, ktorého súčasťou je aj využívanie biopalív.
Do roku 2020 by 10 percent pohonných látok mali predstavovať práve biopalivá. Podľa odborníkov sú biopalivá stále najrýchlejšou alternatívou znižovania skleníkových plynov z áut. Je tu však niekoľko otázok aký to bude mať dopad na ekológiu a ceny potravín v konečnom dôsledku? V krajinách kde sa pestujú biopalivové plodiny húfe ničia na ich úkor dažďové pralesy.
Vedci sa zhodli v jednom – biopalivá získavané z kukurice, sóje a cukrovej trstiny majú na životné prostredie škodlivejší dosah ako fosílne palivá. Kritéria pre biopalivá zahrňuje aj dosah na biodiverzitu a stratu lesného porastu a ornej pôdy pri rozširovaní plôch pre biopalivové plodiny.
Z 26 hodnotených biopalív 21 dokázalo znížiť emisie plynov do ovzdušia o vyše 30 percent, no až 12 z nich malo zároveň škodlivejšie účinky na životné prostredie než uhlie alebo ropa. Medzi nimi bol etanol z cukrovej trstiny, bionafta zo sóje, ako aj z palmového oleja. Omnoho lepšie výsledky dosiahli biopalivá získavané z odpadov ako použitý jedlý olej či etanol získaný z tráv alebo drevnej hmoty.
Podľa organizácií odlesňovanie v juhovýchodnej Ázii v prospech palmových plantáží podieľa na ročnej produkcii CO2 ôsmimi percentami. Východiskom môže byť aj rozhodnutie ktoré podniklo napríklad Švajčiarsko, ktoré bude podporovať ako biopalivá len tie, ktoré budú produkovať o 40 percent emisií menej na liter než bežné pohonné látky.