PR články pre vás

Hoci názov látky tomu nenasvedčuje, v skutočnosti ide o jeden zo skupiny vitamínov B, označenie B9 sa používa iba zriedkavo. Kyselina listová (kyselina folová) je potrebná pre látkovú premenu bielkovín a nukleových kyselín (DNA, RNA) a teda i tvorbu, obnovu a funkciu buniek ľudského tela. Úloha tohto vitamínu sa javí byť veľmi jednoduchá, jeho nedostatok v organizme však môže spôsobiť vážne problémy.

Nedostatok – príznaky a následky

Veľmi závažné dôsledky môže mať nedostatok kysliny listovej v tehotenstve – zvyšuje sa totiž pravdepodobnosť vzniku vrodených vývojových chýb u dieťaťa. Spomedzi nich sú zvlášť závažné rázštepové chyby nervovej rúry – spina bifida a anencefalia, vyskytnúť sa môžu i iné vrodené anomálie – srdcové chyby, vývojové poruchy močového systému, končatín, rázštep pery a podnebia a vrodená pylorostenóza. Následkom nedostatku kysliny listovej bývajú poruchy placenty, zaostávanie vnútromaternicového vývoja plodu, či predčasný pôrod. U detí sa nedostatok prejaví najmä spomalením v raste a neprospievaním.

Nedostatok kyseliny listovej v tehotenstve môže spôsobiť:

• zvýšené riziko potratu (v prvých týždňoch tehotenstva)
• zvýšené riziko predčasného pôrodu
• riziko nízkej pôrodnej hmotnosti
• riziko veľmi vážnych defektov neurálnej trubice

Medzi ďalšie príznaky patria i hnačky, nechuť do jedla, slabosť, chudnutie, bolesti hlavy, búšenie srdca a podráždenosť. Pri výraznejšom nedostatku kysliny listovej vzniká málokrvnosť. Dozrievanie červených krviniek je spomalené a tvoria sa typické veľké krvinky (megaloblastová anémia).

Nové vedecké poznatky svedčia, že nedostatok kysliny listovej zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. Dôsledkom je nedostatočného príjmu kyseliny listovej je totiž zvýšená hladina homocysteínu v krvi, ktorá podobe ako cholesterol podporuje vznik a rozvoj aterosklerózy. Pri nedostatku kyseliny listovej je vyššie i riziko rakoviny.

Rozšírený genetický defekt spôsobuje poruchy spracovania kyseliny listovej

Takmer 50% európskej populácie má v dôsledku genetickej mutácie nedostatok enzýmu MTHFR (5,10 methylen-tetrahydrofolátreduktáza), ktorý je potrebný na metabolickú premenu kyseliny listovej zo stravy na jej aktívnu formu. Približne 10% populácie má narušené obidva gény (homozygoti TT) a nedokážu MTHFR vytvárať vôbec, 40% má narušený len jeden gén (heterozygoti CT) a produkcia MTHFR je znížená.

U mužov a žien, ktoré ešte nerodili sa tento defekt nezistí, pretože nedochádza k zvýšenej potrebe folátov. Problém sa často objaví až počas tehotenstva a bez včasnej liečby môže mať veľmi nepriaznivý dopad na vývoj plodu.

Riešením je preventívne užívanie biologicky aktívnej formy kyseliny listovej (folátu), ktorou je kyselina levomefolová (levomefolic acid, 5-MTHF, l-methylfolate alebo 5-methyltetrahydrofolate).

Vápenatá soľ kyseliny levomefolovej je známa pod obchodným názvom metafolin (produkt Femibion, Merck) alebo Deplin (Pamlab).

Odporúčaný príjem

Dospelí by mali denne prijať stravou 400 µg kysliny listovej. Odporúčané množstvo pre deti závisí od veku – v prvom polroku je 65 µg a postupne sa zvyšuje až na 400 µg u dospievajúcich.

Tehotenstvo je obdobím, kedy organizmus potrebuje kyselinu listovú vo zvýšenom množstve, strava budúcej mamičky by mala obsahovať 800 µg tejto látky denne. Dostatočnému príjmu kyseliny listovej treba venovať zvýšenú pozornosť už pri plánovaní tehotenstva a už v tomto čase doplniť jej zásoby do organizmu. U žien, ktoré mesiac pred otehotnením a počas prvých 3 mesiacov tehotenstva konzumovali kyslinu listovú v dávke 800 µg bol zistený pokles rizika rázštepu chrbtice až o 72%. Väčšina tehotenstiev však nie je plánovaná, preto každá žena v reprodukčnom veku by sa mala snažiť v rámci prevencie prijímať kyslinu listovú v potrebnom množstve.

Vyššia je potreba kysliny listovej je u budúcich mamičiek diabetičiek (4-5 g denne), u ľudí s poruchami trávenia a vstrebávania, dialyzovaných pacientov a epileptikov.

Potravinové zdroje

Medzi hlavné zdroje kyseliny listovej patrí kvasnice, listová zelenina, brokolica, špenát, ružičkový kel, chren, paradajky, kapusta, karfiol, strukoviny, pečeň, obličky, olejnaté semená, orechy a niektoré druhy ovocia. Vitamín sa ničí teplom a pôsobením vzdušeného kyslíka, nesprávnym zaobchádzaním s potravinami sa môže zničiť až 30 – 90 % jeho obsahu.

Najvyšší obsah kysliny listovej sa zachováva v potravinách konzumovaných v čerstvom stave. Zbytočným stratám môžeme predísť, ak ovocie a zeleninu spotrebovávame čo najskôr po zbere a potraviny skladujeme v chladničke. Tepelná úprava potravy by mala byť čo najkratšia, pričom varíme v minimálnom množstve vody, alebo na pare.

Nasledujúca tabuľka uvádza obsah kysliny listovej vo vybraných potravinách a je pomôckou, ktorá napomôže docieliť dostatočný príjem kysliny listovej.

Priemerný obsah kyseliny listovej (B9) vo vybraných potravinách (µg na 100g)

Obohacovanie potravín

Súčasný príjem kyseliny listovej je v rozvinutých krajinách nižší ako sa odporúča. V niektorých štátoch bolo preto schválené pridávanie kysliny listovej (fortifikácia) do niektorej zo základných potravín, napr. do múky alebo droždia. Na Slovensku sa kyselinou listovou obohacujú napr. rastlinné nátierkové tuky Flora (1000 µg / 100 g), džúsy Relax (30 – 60 µg/ 100 g), jogurtové nápoje Vitalinea (25 – 30 µg/ 100g) a niektoré cereálne výrobky.

Zdroje:
http://povodna.rodinka.sk/user/view_page.php?page_id=378580
http://www.femibion.sk/index.php?pid=kyselina