HRA NA PRAVDU – Mladý štát mladých?
V roku 2008 vznikol na Balkáne nový štát. Áno aj Nie. Záleží od uhla pohľadu, miery otvorenosti a schopnosti jednotlivca vnímať situácie a ich riešenia komplexne.
Koniec vojny, ktorá ničila Balkán od roku 1999 priniesol obyvateľom príležitosť. Naskytla sa možnosť zmeniť dlhotrvajúce, pre mnohých vyčerpávajúce vnútorné konflikty a nejednotu v rámci územia dnešného Kosova a dať tomuto priestoru novú tvár. Historické, sociálne a právne aspekty vytvorenia nového štátu neboli a zrejme v danej situácii ani nebudú interpretované spôsobom, ktorý by uspokojil obe strany. Do „hry“ bolo, a stále je, zapojených príliš veľa ľudských osudov a výrazných svetových hráčov na to, aby sa mohlo „ukazovať prstom“ bez dôsledkov. Rýchly presun konfliktu z lokálnej platformy na celosvetovú, podnietil živú diskusiu a dodal problematike Kosova nový rozmer. Z hľadiska globálneho diania, nie je otázka Kosova o Kosove. Je o Pravde.
Pravda je subjektívna, pre každého iná a predsa všetkým spoločná. Často je vydávaná za neexistujúci mýtus alebo abstraktný pojem bez reálnej podoby, no myslím, že prinajmenšom jej odraz jasne vidíme v princípoch, hodnotách a postojoch jednotlivca a spoločnosti. Politici na medzinárodnej scéne, akademici, ale aj bežní obyvatelia a študenti sa snažia k téme Kosovo zaujať určité stanovisko. Určiť, ktorý z hlavných aktérov má pravdu. Kto zlyhal? Kto zvíťazil? Albánci, Srbi, OSN?
Úprimne povedané, myslím, že dôležitejšie ako určovať kto má pravdu, je v pravde žiť. Odvaha mať vlastný názor. Prejaviť ho. Konať. Otázka Kosova nie je o je medzinárodných debatách za zatvorenými debatami kongresových halách. Diplomati, politickí predstavitelia a štátnici môžu hovoriť, ale ľudia, ktorí na území Kosova žijú a ktorých sa toto dianie priamo dotýka, majú väčšiu výsadu (alebo skôr povinnosť?). Môžu konať. A týmto konaním dokázať, že Kosovo JE štát. Prítomnosť medzinárodných organizácií na jeho území, fakt, že to boli a čiastočne stále sú práve oni, ktorí Kosovo riadia, môžeme na jednej strane vnímať ako nevyhnutnosť pre naštartovanie stabilného ekonomického, politického a sociálneho rastu, na druhej strane ako stratégiu na reguláciu, možno v niektorých prípadoch až manipuláciu diania. Kosovo nechcelo len priestor na mape. Chcelo priestor pre rast. Dávame mu ho?
Nové vízie, iniciatívy, nová energia, vášeň, odhodlanie a tvrdá práca. Len toto dodá čiernej machuli na mape sveta pestrejšie farby. Potenciál, ktorý v sebe majú mladí ľudia treba rozvíjať viac ako makroekonomické stratégie a diplomatické styky. Možno sme to vzali z nesprávneho konca. Možno, že keď sa rozhodujúcich funkcií v štáte chopia kvalifikovaní experti v danom odbore, ktorí budú zároveň vnímavými ľuďmi s presvedčením a hodnotami, budúcnosť Kosova prekvapí.
Tento článok nemá byť kritickou analýzou existujúcich faktov ani komplikáciou základných údajov, ktoré v súvislosti s Kosovom vygeneruje prehliadač Google ako prvé. Týchto pár riadkov bolo napísaných s úmyslom povzbudiť. Povzbudiť práve tých, ktorým osud Kosova ani sveta nie je ľahostajný. Povzbudiť mladých, aby sa nebáli odhaliť obrovský potenciál, ktorý je priamo v nich. Aby nečakali na iných, ktorí budú konať za nich, ale aby oni boli tými, ktorí inšpirujú k činnosti. Aby vnímali, reagovali, argumentovali, hľadali riešenia. Aby našli odvahu vidieť ďalej ako za horizont zóny komfortu. Aby sa nebáli byť aktívnymi ľuďmi, ktorých Kosovo potrebuje.
Milí mladí ľudia ! Toto nemá byť poučovanie od premúdrelých, ale priateľská rada – od mladých sveta, v ktorom Kosovo nie je čierna machuľa.
V roku 2008 vznikol na Balkáne nový štát. Áno či Nie? Je to v procese….
Mladí ľudia, vy- my v ňom zohrávate nezastupiteľnú úlohu.
Mária Mydliarová