PR články pre vás

Slovensko je krásna a rozmanitá krajina. Žije tu asi 5 miliónov obyvateľov rôznej národnosti a vierovyznania. V kultúrnej oblasti sa Slováci držia tradícii a dá sa povedať, že sú smädní po kultúrnych vyžitiach, návštevách múzeí a galérií. V poslednej dobe sa najmä u mladých ľudí prejavuje cestovanie za poznatkami do zahraničia. No nikto z nich neopovrhne výletom v domácom prostredí. Ľudia majú stále viac a viac radi hrady, zámky a kláštory. Aj z toho dôvodu stoja za zmienku niektoré z nich. Povedzme si niečo viac o Jasovskom kláštore,  Bzovíckom kláštore a Červenom kláštore.

Premonštrátsky kláštor v Jasove je kláštor, ktorý pochádza z 12. storočia. Kláštorný komplex patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Je tiež jedným z vrcholných diel baroka s prepracovaným dizajnom a maliarskou a sochárskou výzdobou. Komplex tvorí rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, francúzsky a anglický park s ohradením, krídlové budovy, nádvorie, knižnica a skleník. Z dejín tohto kláštora vieme, že kláštor bol pravdepodobne založený v roku 1170. Na začiatku 13. storočia tu stála prvá budova, ktorá bola pravdepodobne drevená. Neskoršia románska stavba nebola dokončená. Stavby boli viac krát zničené nájazdmi Tatárov. V rokoch 1421 – 1436 sa už gotická stavba doplnila o hradby. V 15. storočí nadobudol kláštor v Uhorsku veľký význam a mal aj viaceré právomoci. V 40. rokoch 18. storočia bol komplex kompletne prebudovaný. Budovy boli zbúrané a nová stavba bola postavená v štýle neskorého baroka. Predpokladá sa, že autorom nového súčasného komplexu a kostola sv. Jána Krstiteľa je rakúsky architekt Franz Anton Pilgram. Kostol bol vysvätení v roku 1766.

Bzovícky kláštor je vlastne goticko-renesančná protiturecká pevnosť. Tento bývalý kláštor premonštrátov, leží v nízkej vyvýšenine na juh od obce Bzovík. Bzovícky kláštor s cestercitským opátstvom bol založený okolo roku 1130. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prešporstvo, ktoré sa stalo najväčším feudálnym panstvom. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12. storočia. Neskôr sa zmenila gotická prestavba areálu. K staršej románskej lodi s dvojvežovým priečelím pristavili novú svätyňu, postavili nové kláštorné sídlo a rajský dvor. Opravený kláštorný areál podpálili v roku 1471 Krupinčania. S prestavbou kláštora na protitureckú pevnosť začal Žigmund Balassa. Okolo pevnosti bola vodná priekopa a celý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. V roku 1678 Bzovík obsadili povstalecké vojská a areál sa stal majetkom jezuitov. Neskôr ho spravovala Ostrihomská kapitula. Kláštor bol zdevastovaný a rozobratý, pretože nevyhovoval vtedajšiemu režimu. Ruiny dnes vyzerajú impozantne a zaujímavo. Horšie je to po vstupe do areálu. Zostala tu len gotická sakristia, pozmenená na kaplnku a zvyšok je zbúraný až do základov. Stav je neutešený a citlivými úpravami by bolo možné vrátiť pamiatke život a dôstojný charakter.

Červený kláštor je pôvodne gotický kartuziánsky kláštor, ležiaci v malebnom vyústení potoka Lipník do prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva – prvý na Skale útočiska nad Letanovcami a druhý v údolí sv. Antona v blízkosti obce Lechnica. V rokoch 1754 až 1772 pri kláštore existovalo vzdelávacie zariadenie – vysoká teologická škola pre mladých mníchov.