PR články pre vás

Umelé náhrady kĺbov sa v posledných rokoch dostávajú ako liečebná metóda do popredia pozornosti chirurgicky orientovaných lekárskych odborov. K rozhodnutiu prichádza keď bežné zdravotnícke pomôcky nepomáhajú. Endoprotézy kolenných kĺbov sú indikované u pacientov najčastejšie u degeneratívnych, reumatických ochorení, alebo aj u úrazov.

Endoprotéza kolenného kĺbu nahrádza patologicky zmenené kondyly femoru, plateau tibie, prípadne patellu. Kolaterálne a zadný skrížený väz sú ponechané insitum predný skrížený väz sa extirpuje. K instabilite kolena pre chýbanie predného skríženého väzu nedochádza nakoľko tomu zabraňuje konštrukcia endoprotézy.

Moderné endoprotézy kolenného kĺbu majú vo svojej konštrukcii aj menisky z polyetylénových materiálov, ktoré dovoľujú drobné rotačné pohyby podobne ako je to prirodzene anatomicky možné. Patella sa môže, ale nemusí nahradiť pokiaľ je funkčne dobrá. Peroperačne je nutné správne osadenie endoprotézy, ktorou sa vyrovnáva varozita a valgozita kolena. Správne osadenie endoprotézy je zabezpečené špeciálnym inštrumentáriom, bez ktorého samotný operačný výkon nie je možný. Súčinnosť operatéra s rehabilitáciou od momentu indikácie až po skončenie liečby je mimoriadne dôležitá.
Cieľom totálnej endoprotézy kolena je odstránenie bolesti a zlepšenie funkcie kolenného kĺbu. Výslovne chceme upozorniť, že dosiahnutie plnej extenzie v kolennom kĺbe je nutné, aby pri chôdzi došlo k uzamknutiu kolena. Flexia je postačujúca od 90 – 100 stupnňov.

Rehabilitačný program rozdeľujeme na tri obdobia:
1- predoperačná príprava
2- včasná rehabilitácia po operácii
3- rehabilitácia po prepustení do domáceho liečenia
Rehabilitačná príprava pred operáciou je bežná so zvýšeným zameraním na nácvik izometrických kontrakcií quadricepsu, uvoľnenie kĺbnych kontraktúr a nácvik chôdze s nemeckými barlami.

Cieľom polohovacieho režimu je:
1- znížiť rozsah krvácania do kolenného kĺbu, čomu napomáha práve 90 stupňová flexia s napnutým kĺbnym púzdrom
2- zabrániť fibróznym zmenám v mäkkých tkanivách, ktoré vedú k obmedzeniu pohyblivosti kĺbu
3- zlepšiť drenážne vlastnosti rany
4- zabrániť pooperačnej ischémii v okolí operačnej rany.

Od prvého pooperačného dňa začíname s dýchacou gymnastikou, s kondičným cvičením horných končatín, bežným cvičením neoperovanou dolnou končatinou, napínaním brušných a glutálnych svalov a vykonávame prevenciu tromboembolickej choroby. Mobilizácia chorého do sedu a stoja je do 2-3 dňa.

Pacient sedí v 90 stupňovej flexii v kolennom a bedrovom kĺbe s pevnou oporou femoru o lôžko, chodidlá sú podložené. Na štvrtý pooperačný deň polohovanie končí a pacient pokračuje v aktívnych cvičeniach kolenného kĺbu podľa svalového testu.

Do 14 dní by mal pacient zvládnuť samostatnú chôdzu aj chôdzu po schodoch. Po 14 dňoch pacient môže zaťažovať operovanú končatinu polovičnou váhou tela. Plná záťaž je možná po 6. týždňoch po operácii.

Zo zdravotných pomôcok použijeme nemecké barle, tie v ďalšej fáze zmeníme na francúzske a poučíme pacienta o polohovaní a cvičení v domácom prostredí. Vhodná je indikácia kúpelnej liečby od druhého až tretieho mesiaca po operácii.